100 rokov Slovenského národného divadla

12. novembra 2014 sa v Malom kongresovom centre VEDY, vydavateľstva SAV uskutočnila diskusia o projekte inscenačných dejín SND v rokoch 1920 – 1938.
Stretnutie bolo súčasťou I. etapy projektu pripravovanej knižnej publikácie 100 rokov Slovenského národného divadla, na ktorom sa podieľajú riešiteľky z ÚDFV SAV (Michaela Mojžišová, Mgr. PhD., Dagmar Podmaková, PhDr., CSc.) a z Divadelnej fakulty VŠMU, Katedra divadelných štúdií (Nadežda Lindovská, doc. PhDr., PhD.).

Okrúhly stôl bol zameraný na informácie a diskusiu na dané témy:
- informácia o projekte 100 rokov Slovenského národného divadla: ciele, perspektívy, prínos,
- informácia o pilotnej časti projektu (inscenačné dejiny SND 1920 – 1938),
- problematika teatrologického výskumu zameraného na inscenačné dejiny – príklady a skúsenosti (100 rokov MCHAT, Dejiny poľského divadla atď.),
- metodologické prístupy k výskumu inscenačných dejín, problematika ne/dostatočnosti archívnych zdrojov a podkladov pre rekonštrukcie inscenácií z rokov 1920 – 1938,
- rozšírenie výskumného tímu projektu 100 rokov SND pre ďalšie etapy bádania (1938 – 1945; 1945 – 1970; 1970 – 1989; od 1990) o špecialistov nielen z oblasti činohry, ale tiež opery a baletu.

Pozvanie prijali teatrológovia, historici slovenského divadla, divadelní kritici, doktorandi – prof. PhDr. Vladimír Štefko, CSc., PhDr. Andrej Maťašík, PhD., Mgr.art. Vladimír Predmerský, doc. PhDr. Ján Sládeček, PhD., Mgr. art. Zdenka Pašuthová, ArtD., Mgr. art. Vladislava Fekete, ArtD., prof. PhDr. Dagmar Inštitorisová, CSc., Mgr. Martin Timko, Mgr. Dária Fojtíková Fehérová, PhD., ArtD., Mgr. art. Karol Mišovic, Mgr. art. Martin Bendik, PhD., Mgr. art. Peter Maťo, Mgr. Juliana Beňová, Mgr. Elena Blahová-Martišová, Mgr. Silvia Kapráliková a ďalšie kolegyne, kolegovia.
Prítomní mali možnosť si prezrieť aj publikácie, o ktorých autorky úvodného slova hovorili – dvojzväzkovú publikáciu Moskovskij chudožestvennyj teatr. Sto let. Moscow Art Theatre: One Hundred Years a jej pokračovanie Moskovské umelecké divadlo 100+/ Moscow Art Theatre: 100+, ako aj Inscenácie dvadsiateho storočia.

Uverejňujeme minimálne krátený a autorizovaný prepis diskusie.

Pracovné stretnutie – okrúhly stôl na tému Slovenské (národné) divadlo v zrkadle archívnych materiálov. Divadelné inscenácie 1920 – 1938 (činohra, opera, opereta) je súčasťou riešenia projektu VEGA č. 2/0070/13 a 1/0070/13.

---

O slovenskej dráme na pomedzí Európy a Ázie
Festival Reaľnyj teatr v Jekaterinburgu

Začiatkom septembra 2015 sa dve riešiteľky projektu VEGA – 100 rokov Slovenského národného divadla – Dagmar Podmaková a Nadežda Lindovská zúčastnili na pozvanie ruskej strany divadelného festivalu Reaľnyj teatr v Jekaterinburgu. Festival má v Ruskej federácii vysoké renomé a patrí medzi najkvalitnejšie v oblasti činoherného divadla. Impulzom vycestovať do mesta na južnom Urale bolo zaradenie hry slovenského dramatika Osvalda Zahradníka Sólo pre bicie (hodiny) na festivalový plagát.
Práve inscenácia tejto hry v činohernom súbore Slovenského národného divadla v réžii Petra Mikulíka (1972) začala od jesene 1970 (posledné predstavenie Karvašovej hry Absolútny zákaz) písať novú históriu súčasnej slovenskej dramatiky. A svoju históriu odvtedy začalo písať aj Sólo pre bicie (hodiny) po európskych javiskách. Pripomeňme len legendárnu inscenáciu Sóla v Moskovskom umeleckom akademickom divadle (MCHAT) v Moskve v roku 1973 v réžii Olega Jefremova, s veľkým podielom režiséra stážistu – dnes známeho v celoeurópskom priestore – Anatolija Vasilieva. Hrali v nej hviezdy Umeleckého divadla, ktoré pracovali ešte s K. S. Sanislavským či V. I. Nemirovičom-Dančenkom. Dodnes sa televízny záznam z tohto predstavenia vysiela na viacerých kanáloch ruskej televízie, predáva sa na audionosičoch. Teda hra a jej autor sú v Rusku dostatočne známe. Aj po štyridsiatich rokoch je Sólo stále populárne, len za posledné dva roky malo na ruských javiskách niekoľko nových uvedení. Preto premiéra tejto hry v naštudovaní Sverdlovského štátneho činoherného akademického divadla nebola prekvapením, lež príjemným poznaním.
Napriek množstvu nových ruských hier, najmä tzv. novej drámy, niet veľa textov pre starších členov súborov. Aj v ruskej kultúre absentuje väčší podiel dramatických textov o strete generácií, zmene hodnôt, o životných postojoch, uvedomovaní si zachovania stálych potrieb a pocitov v každodennom živote, medzi ktoré patria aj také jednoduchosti, že sa ľudia vzájomne počúvajú a vážia si jeden druhého. Zahradníkovo Sólo pre bicie (hodiny) obsahuje mnohé z týchto aj pre dnešok aktuálnych tém. Preto bude aj pri tejto práci zaujímavé porovnávanie bratislavskej inscenácie zo 70. rokov a tých už z 21. storočia.
Na podnet oboch riešiteliek sa v rámci festivalu konal seminár o súčasnom slovenskom divadle s príznačným názvom Od Osvalda Zahradníka po dokumentárne divadlo a performanciu. V priestoroch Sverdlovského Zväzu divadelných pracovníkov sa v Dome herca 7. septembra stretli študenti umeleckých škôl, divadelníci, novinári, aby sa z úvodných vstupov D. Podmakovej a N. Lindovskej dozvedeli nielen o súčasnom slovenskom divadle, ale mohli aj diskutovať o najnovších smerovaniach divadla na Slovensku a o celkovej situácii v kultúre. Hovorilo sa o vplyve existencializmu na slovenskú drámu, o feminizácii slovenského divadla, rodovom, ale aj národnostnom divadle. Prítomní sa dotkli aj problematiky prekladu (napr. aj pri názve Sólo pre bicie (hodiny) – preklad do ruského jazyka Solo dľa časov s bojem). V posledných rokoch vyšli v Rusku dva knižné zborníky s prekladmi slovenských hier starších autorov, ale aj tej najmladšej generácie – Uviadšij sad ľubvi. Osem slovackijch pies, 2008; Antologija sovremennoj slovackoj dramaturgii, 2014. (Viac http://vk.com/domaktera_ekb.) Do knižnice Zväzu divadelných pracovníkov v Jekaterinburgu pribudli ďalšie dve vydania v anglickom jazyku (Contemporary Slovak Drama) a časopis Slovenské divadlo v slovenskom a anglickom jazyku. O podujatiach, divadelných archívoch, inscenácii Sóla, ale aj o iných zaujímavých inscenáciách domácich a sibírskych divadiel budú riešiteľky písať do odborných časopisov.
Domáci majú záujem rozvíjať spoluprácu aj v teatrologickej oblasti. Jekaterinburg je vstupnou bránou do Ázie. Je nielen centrom priemyslu a množstva univerzít s prevahou technických vied, ale vyznačuje sa aj pozitívnym vzťahom ku kultúre a divadlu. V rokoch 1924 – 1991sa mesto volalo Sverdlovsk, v roku 1991 sa navrátilo k pôvodnému názvu Jekaterinburg, ale mnohé pomenovania kultúrnych a iných inštitúcií zostali v pôvodnom názve aj preto, že naďalej sa používa oficiálne označenie „Sverdlovská oblasť“. Pre cudzincov bolo mesto prístupné až do začiatku 90. rokov len na priepustku. V súčasnosti je po Moskve a Petrohrade tretím najnavštevovanejším mestom Ruskej federácie aj preto, že leží na ceste Transibírskej magistrály. Je viac európske ako ázijské, v minulosti tam pôsobilo viacero významných ruských a nemeckých architektov, čomu svedčia aj zachované architektonické objekty konštruktivizmu.

Dagmar Podmaková

Fotografie zo seminara o slovenskom divadle v Jekaterinburgu.

---

Diskusia

	Meno:
	Kontaktny e-mail:
Odkaz: